" Prečo som fotografoval cyklus Prváci?

Svet začínajúcich školákov ma priťahoval, je to vek nepoškvrnený záujmami dospelých, je vekovou hranicou, kedy sa z dieťaťa formuje telesne i duševne chlapec či dievča, rysuje sa budúca nezávislosť na rodičoch. Na jednej strane ešte dieťa, na druhej už prvé  ohlasy  budú-ceho dospelého človeka - vek príťažlivý a pôvabný práve svojou sviežosťou a originalitou. 

Zachytiť životné prejavy detí možno iba reportážnou formou. Niekedy som číhal na vhodný okamih, inde som ho predvídal a doslova "vstrčil" fotoaparát do situácie, tam, kde jedinečnosť visela vo vzduchu. Raz som "strieľal" bez uvažovania, inštinktívne, aj v chôdzi či v behu, inokedy pomohla nahrávka pozostávajúca z  povzbudzovania. Nebolo veľa treba, prváci sú kvalitní "herci". Najlepšie je nechať ich, nech sú sami sebou, vo svojom živle. Dieťa ešte nie je pokazené civilizáciou, nie je zbytočne zvedavé, ba ani prípadné zlé vlastnosti ešte neurážajú. Všetky prejavy sú opravdivé. Radosť, škádlenie, bitka päsťami, smútok, zanietenosť, vášeň...

Fotografia nehľadí na to, či zachytí skutočnosť ostro alebo rozmazano, hlavné je, aby videla pravdivo. " 

Aurel Hrabušický  ... cyklus Prváci patrí medzi najvydarenejšie súbory z detského sveta v slovenskej fotografii.